Národný park Poloniny na najvýchodnejšom bode Slovenska pribudol do siete slovenských národných parkov v roku 1997. Poloniny ležia na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí a v tesnej blízkosti susedia s poľským Bieszczadskim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskym nacionaľnym pryrodnym parkom.

Národný park je súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty a horský celok, v ktorom bol národný park vyhlásený, má názov Bukovské vrchy. Najvyšší bod Národného parku Poloniny je Kremenec (1 210 m n.m), ktorý je spojnicou slovenskej, poľskej a ukrajinskej hranice.

Pomenovanie Poloniny má pôvod v pomenovaní kvetnatých horských hrebeňových lúk ležiacich nad úrovňou lesa, ktoré kedysi ľudia v týchto končinách nazývali „poloniny“. Ide zároveň aj o jediné územie na Slovensku, kde nájdeme voľne žijúceho zubra hrivnatého.

Väčšinu rozlohy Národného parku Poloniny tvoria lesy. Príroda je typická svojimi zaoblenými hrebeňmi a mokrými dolinami, miestami vystupujú na povrch ostré skalné vrchy. Územie je vzácne vďaka svojim pôvodným bukovo-jedľovým lesom v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov a sú domovom medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, mačky divej, či zubra hôrneho.

V tomto parku sú výborné podmienky pre pozorovanie Mliečnej cesty a návštevníci môžu bez ďalekohľadu vidieť aj niekoľko tisíc hviezd. Pozorovanie oblohy umožňuje aj Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktoré je vďaka nízkym hodnotám svetelného znečistenia vysunutým odborným pracoviskom Vihorlatskej hvezdárne v Humennom. Veľmi vyhľadávaným je druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku – Vihorlatský národný teleskop s priemerom hlavného zrkadla 1 meter, ako aj planetárium.

V roku 2007 pribudli na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO aj pralesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských vrchoch, spolu s Vihorlatským pralesom vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat a s pralesmi na Ukrajine.

Hlavným východiskom pre návštevu Polonín je obec Nová Sedlica.

Medová baba

V Bukovských vrchoch po trase z Novej Sedlice na vrchol Riabej skaly sa môžete vybrať na miesto označované ako Lúka medovej baby, Medová baba, či medová Žofia. Takto sladko nazývali jednoduchú skromnú ženu Žofiu Maťašovskú, ktorá kedysi žila v oblasti Polonín, v obci Nová Sedlica a živila sa včelárstvom.

Je to veľká lúka s monumentálnou sochou ženy – Medovej baby s výškou 7 metrov.

Žofia sa do Novej Sedlice presťahovala v roku 1928. Vďaka kvalitným horským medom sa jej med dodával aj do pernikárne v Pardubiciach či čokoládovne v nemeckom Kolíne. Žofia sa láskyplne starala až o 80 úľov.

Jej sochu vytvoril sochár Marek Žitňan a osadil ju v roku 2002. Na lúke sa nachádza aj zrubový včelín, kde drevená Žofia stále pozerá na svoje kvitnúce lúky a pracovité včely. Všetci návštevníci si tu môžu dopriať nielen krásne výhľady a pokoj, ale aj lúky plné kvetov a bylín.

Lokalita Medovej baby je prístupná po značkovanom turistickom chodníku z Novej Sedlice.

Poloniny

Radi vám poskytneme naše služby.

Kontaktujte nás

Podobné články:

Show Buttons
Hide Buttons