Novela Zákonníka práce presnejšie vymedzuje, že o domácku prácu alebo teleprácu ide v prípade, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Pravidelnosť však neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného týždenného pracovného času. Môže to byť napr. aj jeden, dva dni v týždni.
Za domácku prácu alebo teleprácu sa teda nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa z domácnosti, ak to povaha práce umožňuje. O takúto prácu teda nejde napr. v prípade, že zamestnanec dočasne vykonáva prácu z domácnosti pre technické príčiny na pracovisku, mimoriadnu potreba v daný deň starať sa o dieťa a pod.
Tak, ako už platí aj v súčasnosti, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce/telepráce. Ak túto povinnosť nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Zamestnávateľ sa však touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov.
Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci resp. telepráci využívať vlastné zariadenie, zamestnávateľ mu uhrádza podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním .
Novelou sa zároveň zabezpečí, aby výkon práce z domácnosti nezasahoval do súkromného života zamestnanca a to ustanovením tzv. práva na odpojenie sa. Ide o právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času ak nejde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Zamestnanec tak nemusí pracovať po skončení pracovnej doby, počas nepretržitého odpočinku v týždni, dovolenky, sviatku a prekážky v práci. Zamestnávateľ to nesmie posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
Radi vám poskytneme naše služby.